Only the fear of losing can discard you from win

1. february 2011 at 20:18 | The impossible ♥ |  .diaries
Ja už strach ani bolesť necítim. No nie takú bolesť. Fyzickú, tak tú áno. Bolí ma keď sa porežem. Len tú vnútri vo mne už necítim. Tak, ako už nedokážem veriť, tak už potom ani necítim bolesť  keď mi niekto ublíži. Možno je to lepšie, možno nie. Zatiaľ je to tak. Musí prejsť dosť času, aby sa to zmenilo. Ja počkám...

Inak, chcem mať s niekým spoločný blog. Je mi jasné, že si tu nenájdem ani jeden komentár, len chcem aby ste to vedeli. Potrebujem niekoho blízkeho, s ktorým sa budem deliť o priestor. Aspoň vo virtualite, keď v realite nikto normálny neexistuje.  Takže tak. Len,aby bolo na papieri.

Pokračujem. Teraz by som sa mala učiť. No nechce sa mi. Nerobila som to doteraz, neurobím to ani teraz. A môžte ma ! To!

Ďalej. Moja dokonalá mama teraz bude najskôr pozerať Šeherezádu, za ktorú ďakujem bohu, pretože mi konečne uvoľní ntbk a ja si konečne budem môcť písať a volať s tými ľuďmi, ktorých vôbec nepoznám a nepovažujem ich za priateľov. (poznáme sa, osobne aj všetko, len mám pocit, že ich prosto nepoznám xD)

A na záver. Nechápem, že sa mi ešte nemíňajú slová. Toľko stránok, blogov, zošitov som zaplnila tým, čo ma trápi. Čudujem sa, že tie počítače ešte nezkrachovali pri mojom tempe písania.

Ďakujem za tie 2 minútky, ktoré ste obetovali tomuto článku (ten kto číta rýchlo)

P.S.: Na JOJ-ke bude chodiť Glee! Ja prosto zbožňujem toho herca ♥

P.P.S.: Zajtra franina a anglina. Držte mi palce.

Bye
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 stuart cockburn stuart cockburn | 1. february 2011 at 20:26 | React

ceigojwtotjoiw já se hlásim!! :D:D
ne to ne, ale jen aby se vědělo, že to sem taky dycky chtěla :D

a s tou moudrostí a svinskostí? máš pravdu :)

2 Očkofil* Očkofil* | Web | 3. february 2011 at 20:11 | React

Jeu, to je ten link však? Či? Dobre, neriešim. :)
Ten prvý odsek akoby mi z oka vypadol. Akurát ja sa kúšem. Hej, som úchylný vamp :D:D Dúfam že čas bude hrať na tvojej strane ;) Fyzická a psychická bolesť sú... strašne rozdielne. Fyzickú dokážeme vydržať hocako dlho vzhľadom na to, aká je silná a ako veľmi bolí. S psychickou je to omnoho ťažšie. Stačí ti situácia, momentálny stav nálada a potom zlomový moment, keď to všetko zoberieš inak ako to vlastne je a koľkokrát sa preto trápiš zbytočne. Ja som si svoje zažila a fakt to nikomu neodporúčam. Tak ako fyzickú, tak aj psychickú. Nebojím sa bolesti. Bojím sa toho, že mi niekto ublíži, že mi ublížia tí, ktorých mám rada.. A to je fakt na zamyslenie. O téme "bolesť" by sa dalo diskutovať donekonečna a aj tak iba to iba prihodí spomienky. Vtedy treba zavrieť oči, myslieť na čokoládu a povedať si : DON´T WORRY, DON´T CARE ;) (Funguje to :D Ale lepšie so skutočnou čokoládou :D) Dúfam, že som ti žiadne spomienky ani nič neprihodila, to som nechcela :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama